Maľované tričká - koncertné oblečenie zboru
17.11.2008 autor beckariMyslím, že teraz je ten správny čas a priestor poďakovať našej Gabi, za originálne tričká, v ktorých nás môžete vidieť skoro na všetkých špeciálnych akciách (koncerty, špeciálne omše, alebo aj na rôznych našich výletoch, keď chceme ukázať, že patríme k sebe.) Čiže nás okrem toho, že radi spievame v zbore, veríme v jedného Boha, trávime svoj čas spolu, spájajú aj spoločné trička.
Všetko to začalo tým, že sme sa rozhodli koncertovať a tak sme teda spravili zopár koncertov u nás, teda v Blumentálskom kostole, ale aj u našich bývalých kaplánov v ich nových farnostiach. A čo spraviť, aby bol na nás dobrý pohľad, keď sme tam tak zoradený pred všetkými? Aby sa naši diváci sústredili na náš spev a nie na to, ako sme každý inak poobliekaní. Keďže to bolo obdobie jesene a zimy, tak sme si zvolili čiernu farbu nohavíc, svetrov aj kabátov. A tým aby sme sa troška oživili, si dievčatá kúpili rovnaké fialové šály. 
No ale čo, keď sa trochu oteplí? A tak sme začali rozmýšľať nad novými koncertnými oblečeniami. To sa už naša Gabika začala prejavovať vo svojom maliarskom umení a tak sme jej dali možnosť, aby svoj talent ešte viac rozvíjala A tak nám namaľovala naše prvé spoločné tričká. Máme na nich svoje logo a spevavého panáčika. Vybrali sme si veselé farby, nakoľko sme dosť veselá partia
No a keďže to už je zopár rôčkov, čo máme tieto tričká. Podaktorí sme pochudli, pripadne pribrali, alebo sme ho tak nosili, že až sme ho zodrali, alebo z iných dôvodov a tak sa spontánne začala vyrábať druhá séria našich koncertných tričiek. Premiéru mali na našom poslednom benefičnom koncerte pre kaplána Braňa a Luisu. Tieto tričká sú kreslené pre každého na mieru, muzikanti majú na tričkách svoje hudobné nástroje, dirigentka dostala tričko s veľkým husľovým kľúčom a ostatní, iné milé kresby. Ďalšie fotky s tričkami a koncertným oblečením sú vo fotoalbume Koncertné oblečenie.
A prečo o tom všetkom takto píšem, možno vám to už aj vŕtalo v hlave, odkiaľ máme také originálne tričká, tak teraz už viete a na druhej strane, chceme tým pomôcť aj našej Gabike, ktorá by sa chcela venovať maľovaniu na tričká, dostať sa do povedomia. Jej motívy nájdete v internetovom obchode s maľovanými tričkami, tak ak vás oslovili, alebo ešte nemáte vymyslený vianočný darček, tak pre Vás máme tip na originálny darček. V obchode s Gabikinými tričkami nájdete maľované tričká pre bábätka, detské tričká, dámske tričká, unisex tričká pre dámy i pánov.
Gabika, ďakujeme Ti za super tričká!
História blumentálskeho zboru 3. časť
28.10.2008 autor beckari… pokračovanie histórie blumentálskeho zboru predchádzajúce časti:
1. časť histórie blumentálskeho zboru
2. časť histórie blumentálskeho zboru
… posledných 10 rokov fungovania zboru, alebo ako ho poznáme my súčasní béčkari…
Každý z nás sa do tohto zboru dostal z rôznych príčin. Niekto tak, že počul spievať mladých na omši a zatúžil po niečom podobnom, iných sem prilákali kamaráti, ktorí zbor navštevovali… No každý sme tu zostali preto, že nás tento zbor oslovil. Dal nám príležitosť tráviť užitočne svoj voľný čas, hlbšie prežívať svoju vieru a podeliť sa o ňu s ostatnými, spoznať nových kamarátov, priateľov a podaktorí si tu našli aj svoje životné lásky.
Písali sa roky 1995–97, vtedy väčšina z nás prvýkrát zavítala do speváckeho zboru, ktorý mal v tom období 20 až 30 členov. Myslím, že každý z nás bol ohúrený tým počtom mladých ľudí a ich srdečnosťou, akou vítali nás, nových členov. Zbor viedli Alex Goliaš, Eva Ginzeriová, vtedy ešte Schwarzová a „Mižu“ Ginzeri, ktorý hral spolu s Peťom Humeníkom na gitare.
Postupne sa zostava začala obmieňať. Prichádzali noví a odchádzali starí členovia, ktorí si založili svoje rodiny a nemohli sa už tak aktívne venovať spievaniu. V tejto premiešanej zostave sme si chodievali opekať, alebo na výlety v okolí Bratislavy, i do širokého okolia, a tak sme mali príležitosť sa viac spoznať. Zúčastnili sme sa rôznych kresťanských festivalov, ako napríklad Verím Pane, festival Lumen, Gospel párty a pod.
Väčšina z nás prišla do zboru, keď sme mali 14 – 16 rokov, čiže práve vo veku, keď sme hľadali zmysel nášho života a budovali si vzťah s Bohom. V tom nám pomáhali naši kapláni, ktorí sa tu počas tohto obdobia vystriedali v hojnom počte…
V septembri roku 1997 sme sa spoločne dostali aj za hranice Slovenska, najskôr síce len do neďalekého Rakúska, konkrétne do mestečka Klosterneuburg. Strávili sme tam víkend, počas ktorého sme spievali na svätej omši a na slávnosti ďakovania za úrodu. Spoznali sme sa s mladými z farnosti a pri tej príležitosti sme si pozreli aj Viedeň.
V lete 1997 sme boli na našej prvej duchovnej obnove v Rejdovej s kaplánom Romanom Frydrichom. Začali sme sa stretávať na stretkách s kaplánom Peťom Cibirom, či Andrejom Fordinálom, Braňom Popelkom, Marekom Šenkárikom, Paľom Tomekom, neskôr s Martinom Jarábkom a Mariánom Jančekom…
Okrem pravidelných svätých omší u nás v našom kostole sme spievali na svadbách, krstoch, birmovkách, pri rozhlasových svätých omšiach alebo na ekumenických bohoslužbách
V 1998 farnosť Blumentál organizovala aj Blumentálsky ples, ktorý pomáhali organizovať aj niektorí členovia zboru, no a spoločne sme sa tam predstavili po hudobnej stránke. V tomto roku aj naši vedúci, čiže Eva a Mižu uzavreli manželstvo a tým im zostalo menej času pre vedenie zboru. My sme teda museli nájsť odpoveď na otázku, kto bude viesť zbor ďalej a kto bude hrať na gitare. Pán Boh sa však postaral aj tento raz. Dirigenstvo prebrali Helenka Bilčáková a Maryka Polláková. Na mládežníckej svätej omši u bratov Františkánov sme vyhlásili, že náš zbor hľadá gitaristu a po svätej omši sa prihlásil výborný hudobník a študent konzervatória – Matúš Tomko. Kus práce tu odviedol aj Marykin brat Matúš Pollák, ktorý sa s Matúšom striedal. Po krátkom čase si za klavír sadol aj Janko Kadera.
V novembri 1999 sme predstavili krátke biblické pásmo na Trnavskej novéne spolu s kaplánom Andrejom Fordinálom. Slovom i piesňami sme sa snažili priblížiť život Pána Ježiša od Jeho tajomného počatia až po nanebovstúpenie.
V roku 2000 sa nám raz po omši prihovoril pán Kaminski, Poliak, ktorý bol pracovne v Bratislave. V hlave mu skrsla myšlienka, že spojí dva zbory – Dominikánsky spevácky zbor z Krakowa a náš Blumentálsky zbor. Zabezpečil nám celý výmenný pobyt a tak sme v októbri 2000 mohli zavítať do Krakowa. Bývali sme v rodinách, trávili sme čas spolu s mladými z Krakowa a navštívili sme aj miesta, na ktorých pôsobil pápež Ján Pavol II. Pritom nás sprevádzal vtedajší náš pán kaplán Jozef Jančovič.
V apríli 2001 prišli Poliaci k nám a mali si ich možnosť vypočuť aj blumentálski farníci. Naučili sme sa navzájom nové skladby, ktoré až dodnes spievame; patrí medzi ne napríklad poľská liturgia. Mladí z Krakowa navštívili mnohé zaujímavé miesta v Bratislave a jej okolí. Najviac sa im páčil hrad Devín.
V septembri roku 2002 a potom aj o rok neskôr sme absolvovali Duchovné cvičenia, ktoré viedol pán kaplán Jozef Jančovič. Okrem povzbudivých slov a pekných myšlienok sme sa mohli tešiť z Božích diel aj pri pohľade na krásnu tatranskú prírodu, či pri výletoch v Slovenskom raji.